Vlajkové príbehy

Nie som nejaký fanatický cestovateľ, no zopár zaujímavých miest som už navštívil. Vyzerá to, že v najbližšom období toho bude viac, čo sa s jednoročným synom zdá ako nie práve najlepší nápad, no zistili sme s Kristínou, že to pre nás nie je žiadny problém. Práve naopak, okrem hádok o kvalitnú fotografiu na blogy, sa mi zdá, že nás výlety s malým skôr utužili. Zažijeme kopec nových vecí a hlavne nám zostane veľa kvalitných spomienok. Tie sme si predtým nechávali viacmenej pre seba, prinajlepšom pre rodinu, no keďže sme sa už stali tak trochu verejnými osobami, vyzerá to, že odteraz ich budeme zdieľať aj s vami.

Minulý týždeň sme teda zažili párdňový výlet do Ríma. Nie je to žiadna vyhajpovaná destinácia, väčšina z vás tam už pravdepodobne bola, alebo určite niekedy pôjde, takže sa nedá pokladať za veľký cestovateľský tromf, no mne osobne toto mesto učarovalo. Nebudem tu teraz vypisovať klasické cestovateľsko blogerské klišé o krásnych uličkách, romantických západoch slnka a podobne, zoberiem to trochu z iného uhla.

Totižto jedným z prejavov mojej obsedantno-kompulzívnej poruchy, kvôli ktorej v mojom svete všetko musí pasovať a dávať zmysel, je, že mám strašne rád vlajky. A práve v Ríme je ich fakt dosť! Je to trochu čudné, no na vlajkách je podľa mňa skvelé, že samé o sebe, ale aj navzájom dokonale farebne ladia, každý detail na nich má určitý význam a sú dôležité pri milióny ľudí. A tieto ich vlastnosti ma tak trochu uspokojujú. Psychopat.

Dovoľ mi teda otvoriť cestovateľskú časť môjho blogu práve zopár zábermi samozrejme poväčšinou talianskych vlajok, ktoré sa mi podarili v Ríme. Bude to pre teba asi strašná nuda, no ja si nemôžem pomôcť a tento blog je predsa môj, takže čo už narobíme. Ak tieto zábery niekoho oslovia, budem vďačný za reakciu, hádam predsa nie som na svete jediný s touto poruchou. No a nemaj obavy, príde aj na omnoho zaujímavejší článok a samozrejme niekoľko outfitov. Takže zostaň naladený.

Poďme na to. Niektoré vlajky sú jednoducho dokonalé:

 

Niektoré vlajky sú romantické:

 

Niektoré sú hrdé a bohaté:

 

Iné zasa chudobné, no charizmatické:

 

Podaktoré majú svoj vlastný hrad:

 

Alebo svoj vlastný príbeh:

 

Existujú aj miesta, kde by vlajky mali byť, ale nie sú:

  

 

No a potom sú tu ešte vlajky doslova sväté:

 

Na dnes vlajok asi stačilo, čo povieš? Obdivujem ťa, ak si sa preskroloval až sem a zároveň som rád, že predsalen existuje niekto, kto takúto hlúposť ocení, takže ďakujem a nabudúce už trocha serióznejšie.

Vlajke zdar!

Adam