Rumové príbehy

Je to zvláštne, ale okolo tridsiatky to prichádza. Najskôr prestávaš nosiť pubertálne oblečenie, možno si kúpiš prvý ozajstný oblek. Zisťuješ, že hodinky nemajú byť na baterku a už vôbec nie čo najväčšie. Začínaš ceniť všetky zdedené rodinné relikvie, ktoré si dovtedy považoval za lapače prachu. Spoznávaš tú správnu ženu a alkohol, pri ktorých už zostaneš. Zisťuješ, že už ťa nebaví tieto dve radosti života požívať “na výkon”, ale hľadáš niečo, čo si môžeš vychutnať v tých správnych množstvách, niečo, čo rád obdivuješ, ovoniavaš, a ochutnávaš.

Väčšine chlapov sa to udeje práve v tomto veku. Ani ja som nebol výnimkou. I keď s Kristínou som randil už pár rokov predtým, až okolo tridsiatky som pochopil, že lepšiu manželku nenájdem. No dobre, okrem toho som ešte pochopil, že žiadna iná by so mnou nevydržala, mehehe.

Čo sa týka alkoholu, tam to také jednoznačné nie je. Prešiel som si rôznymi obdobiami, kým som začal chápať, že pitie je rituál. Rituál, ktorý obsahuje dlhé obdobie radosti ešte pred otvorením fľaše a skončiť sa môže aj v správny okamih. Po rokoch, kedy som sa tešil skôr na to, čo vyvediem, keď množstvá alkoholu zaúčinkujú, a naopak, toho, čo bude druhý deň, som sa skôr desil, je to príjemná zmena.

Opiť sa nie je veda, no samotný alkohol veda je. Zatiaľ sa v tom veľmi nevyznám a obdivujem ľudí, čo vedia pútavo rozprávať o víne, alebo napríklad aj o rume. Ten je totiž v poslednej dobe práve tým alkoholom, ktorý spoznávam. Vyhovuje mi, že za drsňáckym chuťovým zovňajškom sa väčšinou skrýva prekvapivá nasládlá bodka. Rum má v sebe veľa príbehov. Vždy keď ho pijem, zažívam ich a cítim sa ako dobrodruh. Niekedy ako námorník, inokedy koloniálny objaviteľ. Ja viem, je to trochu infantilné, ale veď my muži sme deti. Potrebujeme svoje príbehy, hračky, svoje zbierky, svoje nedotknuteľné artefakty. Chceme byť hrdinami, vetrom ošľahanými mužmi činu, či skúsenými harcovníkmi. Niekto chce byť prípadne ešte mafián alebo politik, alebo obe v jednom. Tým sa ale neprihováram.

Apelujem na vás, chlapi, ako ja. Tí, čo máte radi príbehy a štýl. Urobite si sem tam chvíľu pre seba. Nehovorím teraz o výjazde s vašimi kumpánmi, kde budete spomínať (áno, obávam sa, že už len spomínať), kto dal kedy ktorú dole a kto toho koľko vypil. Skôr mám na mysli pokojný večer, kedy počkáte, kým zbytok obyvateľov vášho domu zalomí, prípadne sa zavriete do vašej pracovne či chlapskej jaskyne, ak takú máte, na stôl si vyložíte niečo, čo síce nemá žiadny skutočný účel, ale robí vám radosť sa na to pozerať a do pohára si nalejete niečo, čo vám robí radosť piť.

Pre mňa to je niekedy aj podarený Božkov Republica Exclusive. Pravý trstinový rum, zmes štyroch rumov z karibských ostrovov Nicaragua, Barbados, Jamaika a Dominikánska republika. Vo svojej cenovej kategórii u nás vraj nič lepšie nenájdete a to netvrdím ja, ale chlap v najlepších rokoch, ktorý sa tejto téme systematicky venuje. Na jeho blogu sa dočítate viac aj o chuti a všetkých nuansách tejto “oslavy elegancie, noblesy, remeselných tradícií a prvorepublikovej kultúry”.

 

 

Dnes to bolo na moje pomery celkom lyrické, asi to bude aj tým, že už mám naliaty tretí pohárik. Každopádne, aby som tu len tak nebásnil, na záver mám pre vás ešte jeden praktický odstavec, pre mňa veľmi dôležitý, keďže sa nepasujem za žiadneho odborníka a teda ani ja sám som si nevedel, ako piť rum správne. Je to vraj takto:

V prvom rade neexistuje žiadne pravidlo, čo je pravý rumový pohár. Vedú sa okolo toho nespočetné diskusie a kým niekto tvrdí, že najsprávnejšie sú baňaté poháriky so širokou základňou, iný zas, že kónické, a tak ďalej, a tak ďalej. Ak si pirát, môžeš piť priamo z fľaše. Ak už ale máš vo fľaške niečo naozaj výnimočné, nenalievaj pohárik až po okraj, práve naopak. Pri kontakte s úplne novou značkou si k poháriku samozrejme najskôr inštinktívne pričuchni. Určite ovoniavaj aj dlhšie, s pootvorenými ústami. Tie naopak po prvom dúšku zatvor, aby sa tá chuť nevyparila z úst príliš rýchlo. Rum sa pije čistý, ale pokiaľ iba začínaš, môžeš si ho zriediť s vodou alebo ľadom. Rozhodne to nie je taký nezmysel, ako napríklad pri víne. Voda zníži silu rumu a môže zvýrazniť niektoré skryté chute. Ale potrebná nie je, ani ľad, ani chladenie. Práve naopak, pije sa pri izbovej teplote a skúsení rumoví znalci svoj pohár dokonca ohrievajú v rukách – chlad totiž trochu otupuje chuť aj ostrosť nápoja. Hlavne si dúšok rumu nechaj na jazyku dlhšie, neprehltni ho hneď, ani hneď nevydýchni.

To je všetko, potom už stačí pretaviť chute a vône do myšlienok a razom sa ocitneš uprostred svojho rumového príbehu.

Nazdravie!

Rustman