Hodinu na Pitti Uomo

Dnes som po strastiplnej ceste konečne dorazil do Florencie a napriek tomu, že som tu najmä pracovne, konkrétne teda kvôli foteniu obálky časopisu, podarilo sa mi hneď v prvý podvečer aspoň na hodinu dostať na bájne miesto všetkých mužských blogerov, módnych redaktorov, výrobcov, predajcov, či nákupcov pánskych handier, na veľtrh Pitti Uommo. Ten sa koná vždy v januári a v júni práve vo Florencii a vždy v ročnom predstihu pred nadchádzajúcou sezónou určuje vývoj v classic menswear. Tento štýl obliekania však podlieha zmenám len veľmi pomaly, takže netreba očakávať nejaké radikálne kolekcie, či nenositeľné fantázie teplučkého návrhára. Práve naopak, tu sa pestuje mužnosť, drsnosť, gavalierstvo… I keď…

Začnime krátkou spomienkou, ktorá sa mi dnes vybavila. Pred niekoľkými rokmi som sa akýmsi nedopatrením ocitol v zákulisí kulturistickej súťaže. Bol to veľmi zvláštny zážitok, z ktorého som zostal dosť zmätený. Vidieť všetkých tých svalnatých a nebezpečne vyzerajúcich chlapov pózovať, napínať svaly, či vzájomne sa natierať samoopaľovacím olejom, bolo pre nezaujatého diváka prinajmenšom zvláštne. K tomu sa pridali ešte ich “nežnejšie” náprotivky v tangáčových bikinách a sklenených striptérskych topánkach a vzniklo z toho dokonalé panoptikum. Ja, ako veľmi otvorený človek, som si toto spoločenstvo jemne zaškatuľkoval slovom subkultúra a ďalej som sa v týchto čudných spomienkach nevŕtal, no verím tomu, že konzervatívnejší chlap by mal z toho fakt desivý zážitok.

Asi pôjdem tak trochu sám proti sebe, no musím sa priznať, že dnes som mal podobné pocity. Muži na Pitti Uomo chcú byť videní, chcú byť obdivovaní, vzájomne sa chvália, predvádzajú, fotia a v podstate sú v permanentnej póze. Človek má miestami pocit, že žijú pre to, aby ich niekto odfotil alebo natočil. Je to miestami veľmi podobná subkultúra, akú som spomínal vyššie. Úprimne povedané, sám som z týchto výjavov zatiaľ zmätený. Ešte nemám v hlave upratané, čo si o tom všetkom myslieť. Na jednej strane klasickú chlapskú módu obdivujem, rád ju nosím a baví ma pozerať sa na dobre vyzerajúcich a ešte lepšie oblečených mužov. Na druhej strane mám pocit, že k mužom by jednoducho mala patriť určitá ľahkosť, nenútenosť, pocit, že sa nesnažia zapôsobiť až príliš. A tá mi tu pri niektorých pávoch chýba. Väčšinou sú to skôr tí mladší, možno sú, podobne ako ja, ešte tak trochu zmatení a potrebujú obliekaniu nájsť primerané miesto vo vlastnej životnej filozofii. Naopak, starší a zrelší chlapi tu majú naozaj neuveriteľný štýl a navyše to, čo mladým chýba –  mieru a nadhľad nad vlastným výzorom.

Ten som dnes musel tak trochu z donútenia prejaviť aj ja. Neprišlo mi totiž zatiaľ oblečenie a tak som medzi týmito vystajlovanými borcami pobehoval v kraťasoch a obyčajnom bielom tričku. Potom som si však uvedomil, ako ideálne to vyšlo. Ako suverénne (druhý) najobyčajnejšie oblečený chlap som mohol všetko sledovať ako keby nezaujato, bez vlastného ega a pózy. Z dôvodov sociálneho experimentu, plus preto, že chcem mať nejaké vychytané fotky, lol, som sa rozhodol ísť druhý krát na toto miesto nahodený podľa pôvodného plánu. Rozhodne nebudem patriť k lepšie oblečenej polovici, no vyskúšam si všetko aj z druhej strany a verím, že mi to pomôže zaujať definitívne stanovisko, či sú tí chlapi, včetne mňa, trápni, alebo nie.

Dosť bolo slov, názor si vieš spraviť aj sám, takže si pozri pár dnešných výcvakov, ktoré sa mi za ten krátky čas podarilo spraviť.

 

  

  

  

 

V nasledujúcich dňoch sa mi teda dúfam podarí sa do Fortezza da Basso na Pitti Uomo dostať znovu a vytvoriť si kvalifikovanejší názor, pretože dnes to bolo skôr o prvých dojmoch. A tie vedia byť niekedy chybné.

Každopádne pri ďalšej návšteve určite natočím aj nejaké krátke videá, takže sleduj môj Instagram a uč sa od najlepších. Alebo si aspoň stanov hranice, kam už to v obliekaní nepotrebuješ hrotiť.

Štýlový večer z Florencie prajem!

Rustman